BOH TAK MILOVAL SVET...

          Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. (Jn3,14-17)

          Židia dlhé stáročia očakávali Mesiáša. Nové a nové generácie prichádzali na svet, dospievali a umierali, a každé nové pokolenie verilo, že práve ono sa dožije týchto udalostí. O tom, ako sa to stane, najmúdrejší v národe rokovali v nekonečných debatách, citovali slová prorokov a posvätných kníh. Hovorili o tom opatrne, s bázňou a s utajovanou radosťou a nikoho nikdy neunavilo ich počúvať.

          Všetci múdri národa sa zhodovali v tom, že Mesiáš bude z rodu Dávidovho, bude nazvaný Synom človeka, ale vyjde z rúk Boha, kde existoval už dávno pred stvorením hviezd a slnka. To všetko poznali Židia z kníh - ako i to, že kameňom úrazu pre židovský národ bude rozpoznať ho, keď naozaj príde.

          Z času na čas prichádzali do Jeruzalema nepraví mesiáši v sprievode svojich dôverčivých stúpencov, ktorí volali: „Hosana, Synovi človeka!“ Nepraví mesiáši boli dvojakého druhu: jedni boli šarlatáni a tí druhí šialenci. Tí druhí to pochopiteľne mysleli vážne. A zdá sa, že ich vystúpenie skončilo zakaždým podobne: chrámoví kňazi na nich pokrikovali a farizeji im kládli úskočné otázky, aby ich podchytili v reči. Ľud žiadal zázraky ako dôkaz ich božstva. Vždy bol podvodník odhalený, väčšinou veľmi skoro a Jeruzalem sa opäť vrátil k normálnemu životu - rozhodnutý, že nabudúce sa už nedá zviesť.

          V tomto meste aj zásluhou veľkňaza Kajfáša zavládla postupne atmosféra, že každý prichádzajúci mesiáš je aj tak len „egyptský kúzelník“. Bola to atmosféra nedôvery, pochybností a predsudkov, do ktorej bolo veľmi ťažké prísť aj Mesiášovi pravému.

          Jedným z popredných učencov v židovskom národe, ktorí poznali Písmo a v tomto poznaní usmerňovali národ očakávajúci Mesiáša, bol aj Nikodém. Práve v rozhovore s ním adresoval Ježiš židovskému národu slová, ktoré zazneli v dnešnom evanjeliu.

          Nikodém je hovorcom istej skupiny židovského národa. Potvrdzujú to aj jeho prvé slová, ktoré hovorí v množnom čísle: „Vieme, že si prišiel od Boha...“ Napriek svojmu odvážnemu tvrdeniu „vieme“ cítiť z jeho vyjadrenia, že stále hľadá.

          Nikodém je prototypom každého úprimne hľadajúceho človeka...

 Na stiahnutie

            Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk alebo v iných kníhkupectvách.

            Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.